Na jar mala byť prvá cyklistická 12-hodinovka, ktorú som mal
zaznamenať. Kvôli neprestajným dažďom sa ale tak nestalo. Preteky sa kvôli
bezpečiu jazdcov zrušili. Na jeseň bol druhý pokus. Aj tentokrát obloha výdatne
nakŕmila zem vodou. Preteky sa nezrušili. Podľa predpovede v deň štartu
nemalo pršať. Lenže náhle zmeny v prúdení vzduchu si zmysleli inak. Ráno
pršalo. Premočená trať sľubovala bahnisté 12-hodinové peklo. Štart bol o 9:00
a ani vtedy dážď neutíchal. Vedel som, že kamera dokáže odolať miernemu
dažďu, a tak som neváhal a zaznamenával úvod pretekov. Do hodiny
prestalo pršať. Cyklisti mali čo robiť, aby ostali v sedle, tak ako aj ja
na nohách. Niektorí radšej dobrovoľne zosadli. Rozhodol som sa behať po trati
len s Glidecam, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. S „lietajúcimi“ zábermi som
bol spokojný, aj keď sa stále mám čo učiť pri ovládaní tohto stabilizátora. 5-kilometrové
kolo otočili cyklisti v priemere za 20 minút, takže som nemusel dlho čakať
na jednom mieste. Medzi natáčaním som aj porobil pár fotiek. Ku koncu, keď sa
zotmelo, experimentoval som s bleskom. Až pokým sa nezačali sťažovať
cyklisti, že ich oslepuje.
Chcel som čo najrýchlejšie zostrihať video, kým bol maratón
ešte čerstvý. Skladbu som v priebehu hodiny našiel, zaplatil za ňu a za
deň a pol zostrihal video. Nepoužil som žiadne extra efekty alebo
nezvyčajný strih. Malo to byť len jednoduché videjko. Vďaka prevažnému množstvu
Glidecam záberov mal zostrih dynamickejší nádych.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára